Tim Berners-Lee, britský vedec, pracoval od roku 1984 v laboratóriách výskumného ústavu CERN vo Švajčiarsku. CERN sa zameriava na výskum časticovej fyziky a združuje tisíce vedcov z takmer celého sveta.
Platilo to aj koncom 80-tych rokov. Rôzni výskumníci so sebou do CERN-u privážali rôzne druhy počítačov. Tie nezriedka využívali špecializovaný softvér prispôsobený na mieru potrebám konkrétneho prístroja. Pokiaľ ste sa chceli dostať k informáciám, museli ste sa do počítača fyzicky prihlásiť. Ak ste s počítačovým softvérom nevedeli pracovať, museli ste sa to naučiť alebo požiadať niekoho o pomoc.
Berners-Lee napísal zopár programov, ktoré dokázali získať informácie z jedného systému a konvertovať ich do formátu, s ktorým dokázal pracovať iný systém. Uvedomoval si však, že takto riešiť dokola ten istý problém nie je práve efektívne. Začal preto uvažovať o spôsobe zdieľania informácií, ktorý by bol jednotný pre všetky systémy bez ohľadu na použitý operačný systém.
V marci 1989 tak uzrela svetlo sveta jeho vízia na správu všeobecných informácií o výskume a experimentoch v CERN-e, Information Management: A Proposal (Správa informácií: Návrh). Dokument, pracovne nazvaný „Mesh – Sieť”, mal presvedčiť manažment CERN-u o dôležitosti implementácie systému na správu a sledovanie veľkých projektov. Pre tieto potreby chcel využiť hypertext.
Tim navrhol informačný systém, fungujúci na báze siete, ktorý by komplexne prepájal relevantné informácie. Pracovníci by tak mohli medzi sebou zdieľať rôzne dáta a dokumenty cez internet. Znížilo by to stratu informácií spôsobenú vysokou fluktuáciou zamestnancov. Noví ľudia by získali jednoduchší prístup k všetkým potrebným informáciám.
Hypertext mal prepojiť najnovšie poznatky so staršími informáciami pomocou odkazov. Tie by tak boli prístupné po jedinom kliknutí, nebolo by vôbec potrebné hrabať sa v archívoch a prácne ich hľadať. Koncept WWW bol na svete.
Dnes už vieme, aký skvelý nápad to bol. Timov šéf dokument označil za vágny, ale vzrušujúci a dal Timovi priestor na tom ďalej pracovať.
Tim svojmu konceptu veril a v máji 1990 vydal upravenú verziu Návrhu. Projekt ďalej rozvíjal v spolupráci s belgickým systémovým inžinierom Robertom Cailliauom a v novembri 1990 vydali dokument s názvom WorldWideWeb: Návrh na hypertextový projekt.
Návrh detailne popisuje fungovanie celého projektu a zavádza termíny, ktoré dobre poznáme aj dnes. Na prezeranie hypertextového sveta sa používa browser, presun medzi súvisiacimi informáciami zabezpečujú odkazy (proces sa nazýva navigácia) a celá sieť sa volá web.
Tim zadefinoval aj hlavné technológie, ktoré dodnes zostávajú základnými piliermi webu:
Koncom roka 1990 bol na svete prvý počítačový server, webová stránka a prvý webový browser. Kód pre server bol vyvinutý na počítači NeXT, na ktorom aj bežal. Tieto počítače boli v tom čase veľmi obľúbené – a drahé –, pretože ponúkali pokročilé vývojové nástroje. Aby Tim predišiel ich nežiadanému vypnutiu, mal server na sebe nálepku „Tento stroj je server. NEVYPÍNAŤ!”.
Webové stránky, uložené na serveri, boli prístupné na adrese info.cern.ch a homepage bola nazvaná TheProject.html. Z grafického hľadiska bol tento web primitívny. Bol to len jednoduchý text doplnený o odkazy. Obsahoval zopár informácií o projekte, detaily k tvorbe webového servera a odkazy na ďalšie servery, ktoré boli postupne vytvárané.
Celý WWW dizajn predstavoval jednoduchý prístup k informáciám pre pracovníkov CERN-u a to bolo podstatné. Prehliadač mal mnoho funkcií, ktoré používajú aj dnešné prehliadače, navyše umožňoval priamu úpravu textu webu, čo bola v tom čase neoceniteľná funkcionalita.
Prehliadač bežal v grafickom režime len na platforme NeXT, a preto čoskoro začal vývoj jednoduchého textového prehliadača, ktorý by bolo možné spustiť na akomkoľvek stroji. Ako taký textový browser vyzeral, môžete vidieť na tejto stránke.
V roku 1991 Berners-Lee vydal WWW balíček, ktorý obsahoval textový prehliadač, softvér pre web server a softvérovú knižnicu pre vývojárov. O pár mesiacov neskôr ho ponúkol skupinám na internete a záujem o projekt sa rozšíril po celom svete.
Web začal pomaličky rásť. Vznikali ďalšie serverové stanice a nové prehliadače, no iba na pôdach univerzít a výskumných centier. Tim si uvedomoval obrovský potenciál webu. Taktiež vedel, že na to, aby sa skutočne rozšíril, bude potrebné ho poskytnúť každému a zadarmo.
V apríli roku 1993 CERN spravil revolučné rozhodnutie, ktoré navždy zmenilo web. Zdrojový kód WorldWideWeb bol uvoľnený ako free software. To spustilo dovtedy nevídanú globálnu lavínu kreativity, spolupráce a nadšenia. Koncom roka 1993 bežalo na celom svete 500 webových serverov a WWW zastrešoval 1 % z celkového internetového prenosu (zvyšok boli vzdialené pripojenia, e-mail a prenos súborov).
Web sa šíril po celom svete obrovským tempom. Počet serverov a používateľov narastal. Koncom roka 1994 mal web už 10 000 serverov a 10 miliónov používateľov. Každú sekundu sa preniesli dáta vo veľkosti kompletného Shakespearovho diela.
Tim v roku 1994 CERN opustil a založil World Wide Web Consortium (W3C), medzinárodnú komunitu, venujúcu sa vyvíjaniu webových štandardov. Patria medzi ne napríklad štandardy budovania webových stránok a aplikácií, architektúry webu, sémantiky, XML technológií, prehliadačov a ďalšie.
Pôvodná webová komunita zaviedla mnohé revolučné myšlienky, ktoré sa medzičasom rozšírili ďaleko za technologický sektor. Sem patrí napríklad decentralizácia, nediskriminácia či univerzálnosť.
Tim tak stojí za jedným z najdôležitejších „vynálezov“ posledných desaťročí. Aj my v Innovatricse chceme vytvárať veci, ktoré dokážu zmeniť budúcnosť. Poď ich tvoriť spolu s nami.