Termínom umelá inteligencia označujeme schopnosť strojov správať sa ako človek – vedieť sa učiť, vhodne reagovať na podnety, riešiť problémy a zapojiť predstavivosť. V minulosti boli týmto termínom označované prakticky všetky stroje, ktoré mali v zdrojovom kóde presne definované reakcie na rôzne podnety.
Tieto stroje však simulovali ľudské správanie len naoko. Museli ste napríklad položiť otázku v presne určenom tvare a vždy ste na ňu dostali presne definovanú odpoveď. V opačnom prípade vás stroj požiadal, aby ste svoju otázku položili inak.
Dnes je už situácia odlišná. Počítače s obrovským výpočtovým výkonom umožnili vznik tzv. neurónových sietí a strojového učenia, ktoré umelú inteligenciu posunuli na úplne inú úroveň. Sú to komplexné oblasti informatiky, ktoré sa snažia napodobniť spôsob, akým funguje ľudský mozog a proces učenia u ľudí. Akurát to vďaka počítačom robia oveľa rýchlejšie.
To, čo dnes označujeme ako umelú inteligenciu, už nemá presne určený postup, ako vyriešiť nejaký problém. K dispozícii má iba súbor pravidiel, ktoré môže pri riešení použiť.
Učí sa zo vstupných dát a spätnej väzby, ktorú dostáva počas riešenia. Vie tak priebežne korigovať svoje výpočty. Riešenia opakuje aj niekoľko tisíckrát, vďaka čomu sa postupne zlepšuje a zdokonaľuje.
V niektorých prípadoch si môže dokonca vytvárať vlastné pravidlá, ktoré jej pomôžu dosiahnuť čo najpresnejší výsledok.
Vďaka tomu umelá inteligencia zvláda fantastické veci.
Veľkým problémom pri liečbe rakoviny je tvorba metastáz v tele človeka. Malé rakovinotvorné bunky cestujú lymfatickým systémom, aby sa časom uhniezdili niekde inde a vytvorili nový nádor.
Je veľmi ťažké ich odhaliť a zistiť, či sa v tele nachádzajú alebo nie. Preto je tzv. recidíva neustálou hrozbou pre všetkých, ktorí sa s touto chorobou stretli.
Umelá inteligencia pre detekciu metastáz u rakoviny prsníka, nazvaná LYNA, dosiahla neuveriteľnú úspešnosť 99 % pri identifikácii tumorov na snímkach lymfatických uzlín. Navyše nebola ovplyvnená nedokonalosťami snímok ani prítomnosťou vzduchových bublín či krvných zrazenín vo vzorkách.
Hoci nebola perfektná a občas identifikovala napríklad aj biele krvinky z kostnej drene ako rakovinotvorné bunky, výsledky sú veľmi sľubné pre budúcnosť liečby rakoviny.
Autopiloti v lietadlách sú dnes už úplne bežní a vývoj autonómnych áut taktiež napreduje slušným tempom. Pre umelú inteligenciu je to stále výzva. Nie je to totiž len o udržaní auta vo vyhradenom pruhu.
Systém sa musí naučiť sledovať a vyhodnocovať situácie na ceste a v mnohých prípadoch aj predvídať správanie iných účastníkov cestnej premávky. Obrovskou výhodou je reakčný čas.
Tam, kde človek potrebuje na vyhodnotenie situácie a reakciu jednotky sekúnd, tam budú počítaču stačiť iba stotiny. Už teraz je možné na internete nájsť zaujímavé videá, v ktorých sa autopilot vyhol nárazu zozadu prudkou akceleráciou alebo čelnej zrážke perfektne načasovaným brzdením.
Vytvárať umelecké diela alebo navrhovať niečo je vlastné iba nám, ľuďom. Vychádza to zo skúseností, preferencií, nálad a vkusu. Jednoducho vecí, ktoré sú strojom cudzie.
Napriek tomu bol nedávno vydražený obraz namaľovaný umelou inteligenciou a firma NVIDIA zas prišla s využitím umelej inteligencie pri návrhu modelov áut, ľudí a interiéru.
V oboch prípadoch bolo aplikované strojové učenie, kde systém spracoval tisícky už existujúcich obrazov, prípadne modelov áut a na základe toho sa pokúsil vytvoriť vlastný, úplne nový dizajn. V prípade obrazu bol výsledok veľmi zaujímavý, v prípade áut sa našli slušné návrhy, niekoľko smiešnych a zopár vyslovene bizarných.
Pokiaľ používate prekladače, určite ste si všimli, že ich presnosť sa v posledných rokoch rapídne zlepšila. Už to nie sú len preklady jednotlivých slov alebo fráz pozliepané dohromady, ale v mnohých prípadoch plnohodnotný preklad. Aj za to vďačíme umelej inteligencii.
V začiatkoch boli prekladače odkázané na tabuľky s preloženým významom slov, prípadne najbežnejších viet, pri komplexnejších vetných skladbách boli ale stratené. Neurónové siete spolu so strojovým učením dokážu oveľa viac.
Zvládnu sa nielen naučiť prekladať bežné vety, ale aj chápať kontext či využiť naučené postupy pri preklade iných jazykov. Keďže na svete existuje obrovské množstvo materiálov a dát, z ktorých môžu čerpať, je len otázkou času, kedy budú prekladače dokonalé.
Tvárová biometria taktiež vďačí nárastu popularity neurónovým sieťam. Keďže pri identifikácii ľudí je pre nás náročné určiť, čo presne líši jedného človeka od druhého, nechali sme to na umelú inteligenciu. Tá jednoducho dostala za úlohu určiť, ktoré body na tvári sú vhodné pre jednoznačnú identifikáciu človeka.
V prvej fáze učenia boli neurónovej sieti zadané tri fotografie: dve patrili rovnakej osobe a jedna úplne inej osobe. Algoritmus vygeneroval číselné hodnoty na základe rôznych bodov na tvári. Tie následne korigoval tak, aby sa v prípade fotografií rôznych ľudí líšili viac než v prípade fotografií tej istej osoby.
Toto sa potom zopakovalo nespočetne veľakrát, kým sa neurónová sieť naučila generovať body na tvári, vďaka ktorým je človek spoľahlivo rozpoznateľný.
Jednoducho povedané, číselné hodnoty vygenerované z 10 rôznych fotiek jednej a tej istej osoby budú oveľa podobnejšie než hodnoty vygenerované z dvoch takmer totožných fotiek, no rôznych osôb. A keďže ide iba o porovnávanie čísel, táto metóda je nielen spoľahlivá, ale aj neuveriteľne rýchla.
Ak chceš pomocou umelej inteligencie vytvárať lepšiu budúcnosť, pridaj sa do nášho špičkového tímu. Hľadáme šikovných ľudí, ktorí majú ambíciu formovať svet. Nájdeš sa u nás aj ty?