„Čistička bavlny pred 200 rokmi zefektívnila výrobu textilu 500-násobne. Zásadné zlepšenia priniesol parný stroj a ďalšie nové technológie. V posledných rokoch sa podobne revolučne správa umelá inteligencia. Len rozoznávanie tvárí sa zdokonalilo za ostatné štyri roky 20-násobne,“ hovorí technologický šéf, riaditeľ a majiteľ Innovatricsu Ján Lunter. K priemyselným revolúciám minulosti umelú inteligenciu (AI) zas a znova prirovnávali aj ostatní rečníci konferencie Softecon, ktorú každoročne organizuje Softec. Na konferenciu sa dalo zaregistrovať aj prostredníctvom tvárovej biometrie, ktorá účastníkov na podujatí bezpečne identifikovala.
Podľa Juraja Rosu z GoodAI Applied je rozdiel pri AI v tom, že pre firmy môže byť život ohrozujúce, ak budú vplyv AI na svoju činnosť ignorovať, pretože už nemusia vývoj dobehnúť. Základom trénovania AI sú totiž dáta – čím viac ich firma vie algoritmom poskytnúť, tým lepšie sa AI vie učiť. „Dnes by asi veľa firiem vedelo vymyslieť podobne kvalitné vyhľadávacie algoritmy, ako má Google. Ale nemajú to obrovské množstvo reálnych dát, ktoré Google za tie roky nazhromaždil a vie ich využiť na cielenie reklamy,“ vysvetľuje J. Rosa.
Ako hovorí J. Lunter, AI sa dá využiť všade tam, kde je jasné zadanie a výsledky učenia sa dajú otestovať. V tom spočíva aj odpoveď na otázku, kde všade vie umelá inteligencia nahradiť ľudí – všade tam, kde sa ich práca dá zhrnúť do algoritmov s jasnými výsledkami. Teda nielen vo výrobe, ale napríklad aj pri kontrole kvality či v medicíne. J. Rosa predstavil umelú inteligenciu, ktorá vie hodnotiť kvalitu diamantov na podobnej úrovni ako skúsení znalci.
Ako revolučná technológia bude AI meniť jednotlivé odvetvia spôsobmi, aké si nevieme zatiaľ presne predstaviť. Preto padali aj neustále otázky o tom, čo by mali mladí ľudia študovať, aby neboli kvôli AI zbytoční? Odpoveďou Mareka Havrdu z GoodAI bolo, aby študovali, čo ich baví. Ľudia budú stále potrební na to, aby AI odporúčali, čím sa má zaoberať.