Začínal som ako brigádnik (na polovičný úväzok) pred piatimi rokmi a pracoval som ako bežný programátor. Zo začiatku som to vnímal ako perspektívnu prácu plnú možností. Videl som, že ak sa človek snaží, môže sa posunúť a stretnúť sa so zaujímavými situáciami. To sa mi nakoniec aj potvrdilo. Ako firma rástla, dostával som sa aj k iným úlohám ako len k programovaniu. Vyskúšal som veľké množstvo zadaní a dopracoval som sa k súčasnej pozícii.
Nemám úplne bežný život (ak to porovnám napríklad so spolužiakmi, s ktorými som študoval na výške) a už vôbec nemám nudný život. To najmä kvôli tomu, že v podstate stále cestujem. Nejde o nejaké štandardné služobné cesty typu: „Choď na pár dní do Rakúska a zastav sa v Prahe podpísať zmluvu.“ Všetky moje cesty smerujú do zaujímavých krajín. Nepoznám žiadne hranice v zmysle navštívených lokácií mojich ciest, celý svet sa mi zrazu zmenšil (a proces balenia sa skrátil 🙂 ).
Práca v navštívenej krajine nie je naplánovaná, vlastne je dosť nepredvídateľná. Cestujem tam z toho dôvodu, aby som zisťoval, pýtal sa a analyzoval. Nikdy neviem, čo ma tam čaká – či pôjde viac o technické a architektonické otázky alebo budem preberať biznis.
Je to veľmi tvorivá činnosť. Vyžaduje si chladnú hlavu, často veľkú dávku schopnosti improvizácie. Musím vedieť reagovať na nečakané udalosti a otázky. Práca je veľmi pestrá, aj po dôslednej príprave ma vždy dokáže niečo prekvapiť.
Vďaka tejto práci som úplne opustil svoju zónu komfortu. Je to ako adrenalínový šport. Avšak, stále mám pred očami rovnakú perspektívu a v hlave rovnaké ambície ako aj pred piatimi rokmi. Firma rastie a moja pozícia je plná rôznych možností. Vzťahy s klientom pretrvávajú aj po konzultácii a školeniach. Stále som pre klientov nejakou tou dôveryhodnou osobou, na ktorú sa obrátia aj po rokoch.
Polož mi tú otázku trochu inak. Ktoré kontinenty som ešte nenavštívil? Iba Austráliu a Antarktídu. Z navštívených krajín a miest spomeniem Dubaj, Mexiko, Čínu, Hongkong, Filipíny, Indonéziu, Malajziu, Singapur, Juhoafrickú Republiku, Burkina Faso, Tadžikistan, USA, Brazíliu, … Cestujem vždy tam, kde treba aktuálne niečo riešiť. Nemám vyhradený región (ako napríklad naši biznis manažéri).
Naši klienti sú väčšinou systémoví integrátori. V rámci tejto spolupráce komunikujem najmä s technickými inžiniermi, ale prichádzam do kontaktu aj s projektovými manažérmi a obchodníkmi. Musím vedieť diskutovať s inžinierom o integrácii a technických detailoch, no musím vedieť odpovedať aj architektovi. Stala sa mi aj situácia, že ma klient „zneužil“ na prezentáciu produktu koncovému zákazníkovi. Malo ísť o marketingovú prezentáciu pre získanie nového zákazníka. Niekedy proste prepínam z technického režimu na nízkej úrovni do abstraktného marketingovo propagačného prejavu na tej najvyššej úrovni.
Určite áno, po každom tréningu ešte robíme reporty. Podľa nových poznatkov zo zahraničia zlepšujeme naše interné procesy. Čerpám skúsenosti, potreby pre projekty sa opakujú a vzniká z toho nejaký vzor. Podľa potrieb upravujeme naše procesy, podľa skúseností vylepšujeme služby pre zákazníka.
Je to najlepší spôsob pre spoznávanie sveta. Štandardná dovolenka = veľký album s fotkami pamiatok a z pláže. Na mojich cestách to vyzerá inak. Som v kontakte s ľuďmi z rôznych kultúr. Krajinu nielen navštívim, nejaký čas tam aj žijem. A žijem ich život, musím sa prispôsobiť domácim obyvateľom, ich zvykom. Zo začiatku to, samozrejme, nebolo jednoduché. Iná reč tela, jazyková bariéra, iné výrazy, prízvuk, iný spôsob rozmýšľania, komunikačné a kultúrne rozdiely. Avšak, neexistuje lepší spôsob pre pochopenie a učenie sa týchto vecí. Cesty ma zmenili, som vo všeobecnosti viac otvorený k ľuďom. Úplne sa zmenili moje paradigmy, každý vidí jednu konkrétnu vec odlišne, treba sa vedieť prispôsobiť. Okrem toho sa často nájde čas (víkend, predĺženie pobytu) na spoznanie krajiny v klasickom turistickom duchu. Veľa som sa naučil najmä po odbornej stránke. Nadobudol som množstvo skúseností a nikdy nebudem vedieť všetko. Stále ma to obohacuje, sú to skúsenosti z terénu. Proste ma hodia do vody a musím plávať.
Rio de Janeiro – zhodou okolností počas karnevalu. 🙂 Odtiaľ zase Madrid a potom do Panamy.
Ako vidíte, práca v IT vôbec nemusí byť stereotypná. Aj bežná pozícia v našej firme v sebe skrýva neskutočne veľa možností, ktoré môžu človeka obohatiť a môžu mu úplne zmeniť život. Firma rastie, vznikajú nové pozície. Čo som ja zažil za 5 rokov, iní nezažijú za celý život. Začal som ako junior programátor, potom som sa stal vedúcim oddelenia, pracoval som ako konzultant, analytik… a teraz vediem team konzultantov, analytikov a zároveň pracujem ako solution manažér a technický konzultant.
A stále nevidím koniec. Vidím len ďalšie otvorené možnosti.