Bakalárske a diplomové práce študenti veľakrát píšu iba do šuplíka. Ak však majú možnosť participovať na riešení reálnych problémov, pomôžu sebe aj iným. Prednášky ľudí z biznis prostredia na vysokých školách dávajú týmto prácam zmysel a študentom ukazujú, ako uplatniť nápady v reálnom biznise.
Ak študenti dostanú možnosť otestovať vlastné nápady v praxi či prispieť k vylepšeniu technológií, vedia si často nájsť aj prácu v odbore skôr, než skončia školu. Študenti, zaujímajúci sa o prednášky mimo povinného rozvrhu, majú skrátka výhodu.
Marián Beszédeš, ktorý je lídrom R&D v brnianskej pobočke Innovatrics, chodí prednášať študentom Vysokého učení technického v Brne dvakrát do roka. Je presvedčený, že je to prospešné pre obe strany – študentov aj firmu. „V škole sa učia o hlbokých neurónových sieťach, machine learningu či image processingu. Majú množstvo teoretických znalostí. A len veľmi obmedzene si vedia predstaviť, ako ich pretaviť do produktu, ktorý by niekto využíval v každodennom živote. My im ponúkame možnosť využiť vedomosti v praxi, ukazujeme im problematické miesta a ich praktické riešenia,“ konštatuje Marián.
Najčastejšie im prednáša o projektoch Innovatrics v tvárovej biometrii. „Chceme im ukázať, ako biometria môže pomáhať ľuďom, zjednodušovať im život a ako môže byť využiteľná na praktické veci ako sú napríklad demokratické voľby či registrácia nových zákazníkov,“ vysvetľuje. Na prednáškach najčastejšie rozpráva o našich projektoch volieb v Guinei, kriminálnom vyšetrovaní v Južnej Ázii ale aj o digitálnom onboardingu, teda získavaní zákazníkov na diaľku.
„Hovoríme aj o tom, aké úspechy sme dosiahli s našimi riešeniami, ktoré máme podložené benchmarkom. Aj z tohto pohľadu je pre nich zaujímavé vidieť, že náš softvér sa dotýka stoviek miliónov ľudí vo svete,“ dodáva Marián.
Núdzu o záujemcov o prednášky Marián nemá. „S nástupom neurónových sietí sa radikálne zmenil prístup spracovania obrazu a jeho rozpoznávania. Veľa sa o tom píše, študenti vedia, že je táto téma exponovaná.“
V spolupráci biznisu a akademickej pôdy sme išli ešte o niečo ďalej ako len k prednáškam. Každý rok totiž vypisujeme sadu bakalárskych a diplomových prác. Témy zadávame podľa našich preferencií. Zvyčajne ide o veci, ktoré by sme si radi odskúšali, ale niet na to času nazvyš. „Výsledky študentských prác sú preto dobre použiteľné v praxi. Či už sa im podarí potvrdiť alebo vyvrátiť nejakú hypotézu, je to veľmi hodnotná informácia.“
Najnovšia séria diplomových prác, ktoré sme na Vysokom učení technickom rozdali, by takisto posunula naše projekty ďalej. Napríklad sa snažíme vytvoriť lepší rozpoznávač veku. Generatívne neurónové siete – (GAN, generative adversarial networks) – sa dajú použiť na umelé vytvorenie fotorealistického obrazu tváre určitého veku. V našich datasetoch nemáme dostatok obrázkov veľmi mladých alebo starých tvárí. Preto by sme si ich chceli pomocou tejto metódy vygenerovať a následne na nich natrénovať rozpoznávanie veku.
Aj z nášho príbehu vidno, že školstvo a biznis musia spolupracovať. Je to win-win situácia. My môžeme ďalej pracovať s výsledkami ich práce. A študenti dostanú od nás dáta a know-how,“ konštatuje Marián.
Niektorí môžu dostať dokonca aj pracovnú ponuku. „Máme u nás v Brne kolegu, ktorý ako študent pracoval na našom zadaní bakalárskej aj diplomovej práce. Teraz je jedným z hlavných vývojárov v tvárovej biometrii,“ poukazuje Marián Beszedeš. Jeho úlohou v školskej práci bolo spraviť systém, ktorý dokáže na základe profilovej tváre vygenerovať frontálnu tvár. To sa mu do istej miery podarilo, nie však pri nepriaznivých podmienkach, pri ktorých sme to primárne potrebovali. „Systém sme síce nemohli nasadiť do praxe, ale získali sme veľmi talentovaného kolegu,“ uzatvára Marián.