Uviazol na rok v Rijáde, nič z toho neľutuje

Delivery inžinier Juraj odišiel do Saudskej Arábie začiatkom marca na dva týždne postrážiť náš projekt Border Control, aby uľavil svojim kolegom z Banskej Bystrice, ktorí sa vďaka nemu mohli konečne stretnúť všetci štyria v spoločnej kancelárii. Kvôli pandémii koronavírusu sa jeho pobyt predĺžil o deväť mesiacov. Projekt, na ktorom Juraj pracuje, si vyžaduje podporu 24/7 priamo na mieste. Keď sa skomplikoval pohyb cez hranice, Juraj súhlasil, že zostane v krajine, kým to bude potrebné.

Ako sám hovorí, ak zostať niekde uviaznutý, tak len v Saudskej Arábii.

Pred Vianocami si sa vrátil domov po trištvrte roku, prečo?

„Saudi v polovici marca zatvorili hranice a v podstate ich ešte ani poriadne neotvorili. Ja som sa dostal domov na výnimku, ktorú udeľujú zahraničným pracovníkom prichádzajúcim do krajiny kvôli biznisu.“

Nedalo sa vrátiť skôr?

„Počty nakazených tam začali rapídne stúpať už na jar. Kým na Slovensku bolo pár desiatok prípadov, v Saudskej Arábii ich bolo päťtisíc. Patrila na jar medzi desať najhorších krajín na svete. Nedokázali vírus dostať pod kontrolu. Preto okolo Veľkej Noci zaviedli tvrdý lockdown, ktorý trval až do konca mája. Bol to však lockdown bez výnimiek. Ani do potravín sa nedalo chodiť.“

Ako ste tam fungovali?

„Do práce sa dalo ísť, ale len ak ste mali povolenie. V aplikácii ste museli zadať presnú lokalizáciu odkiaľ idete a kde je vaša práca. Ak vás načapali mimo trasy, dostali ste pokutu 10-tisíc rialov, čo je zhruba dvetisíc eur. Bolo to veľmi prísne. Ale ľudia boli veľmi disciplinovaní. Všetci nosili rúška, vonku, vnútri, v kolektíve, proste všade a dezinfekčné prostriedky ste mohli nájsť na každom rohu. Dokonca ich rozdávali zadarmo aj popri ceste z práce. Ľudia majú rešpekt voči vláde a dodržiavajú nariadenia v krajine. Asi dva mesiace mali horibilné čísla, ale potom sa pandémia začala dostávať pod kontrolu a dnes sú jednou z najlepších krajín na svete.“

Prečo je teda také ťažké vycestovať zo Saudskej Arábie, keď sú na tom tak dobre?

„V lete síce povolili prvé lety, ale iba vnútroštátne. Vtedy mali okolo dvetisíc prípadov denne. Pôvodne uvažovali, že to uvoľnia prvého januára 2021. Ale teraz to vyzerá tak, že im povolia cestovanie, až keď sa zaočkuje väčšina ľudí. Cestovať môžu len ľudia z biznisu a cudzinci, ale tiež len na výnimku.“

Ty sa tam už nevrátiš?

„Okamžite by som sa vrátil. Ale firma zase nabieha na striedanie. Kolegovia sa budú striedať po mesiaci.“

Ako si to všetko vnímal z pracovného hľadiska? Predsa len, si na inej pozícii, išiel si len na zastupovanie. Vnímal si nejaké problémy?

„Túto robotu – support projektu som poznal. Robil som ju, keď som začínal v Innovatricse, takže to nebolo pre mňa nič neznáme. Našťastie som sa ani nemal kedy nudiť. Projekt v Saudskej Arábii je špecifický v tom, že na ňom je vždy čo robiť. Vždy prídu s niečím novým, niečo treba vyvinúť, niečo treba implementovať. Stále tam bolo čo riešiť. Ja som za ten trištvrte rok nebol iba supportný inžinier, ale aj konzultant, programátor, delivery inžinier. Robil som proste všetko, čo bolo okolo projektu treba.“

Počas lockdownu a zatvorených hraníc asi bol aj dobrý čas na vylepšovanie projektu Border Control? Asi nebol taký nápor na prechod cez hranice, ako v bežnom čase?

„Normálne je tam celkom veľká premávka. Za jeden deň príde do krajiny aj štyridsaťtisíc ľudí. Teraz to bolo tak 500 denne. Takže áno, mohli sme veľa vylaďovať, integrovali sme nové veci, testovali sme na funkčnom systéme, ale nebolo to také kritické vďaka zníženej mobilite. Aj keby nám padol systém, tak mali stále ďalšie dva, ktoré vedeli pokryť prevádzku.“

Ideálna doba na zlepšenie systému.

„Hoci to vyzerá tak, že na systém bol minimálny nápor, nie je to úplne tak. Na začiatku sme síce začínali iba kvôli kontrole na letisku, neskôr sa však rozšíril aj na klientske centrá, ktoré vybavujú občianske preukazy, vodičáky, žiadosti o víza, pribudli kriminálne pracoviská. Ale samozrejme, záťaž na systém bola asi o polovicu menšia ako bežne. Takže sme mali čas ho brutálne zlepšiť. Napríklad bežne nám trvala identifikácia osôb približne päť sekúnd, znížili sme to na 2,5 sekundy. Zaintegrovali sme tiež nový tvárový algoritmus a algoritmus na rozpoznávanie očných dúhoviek.“

Ak by si hodnotil týchto deväť mesiacov z pracovného hľadiska, ako by to dopadlo?

„Z môjho pohľadu, najlepší projekt aký kedy Innovatrics mal, je jednoznačne tento v Saudskej Arábii. Klient je veľmi schopný, vie povedať čo chce a čo potrebuje. Vďaka tomuto projektu sme dokázali zlepšiť náš systém, lebo oni reportujú reálne problémy z praxe, ktoré si nevieme nasimulovať, keď niečo testujeme. Myslím, že je to win-win situácia, oni sú radi, že im promptne a dobre vylepšíme systém na základe ich potrieb a my sme radi, že vďaka nim vyladíme náš produkt. Vďaka tomu, že som tam strávil nie iba dva týždne, ale niekoľko mesiacov som spoznal systém veľmi dobre. Presne viem, kde sú slabiny tohto projektu. Mal som kontinuitu, ktorú človek nemá, ak je tam len dva týždne. Aj oni to vnímali ako pozitívum, že nemuseli zakaždým odznova vysvetľovať, kde je problém. Nebolo treba odovzdávať knowledge každé dva týždne. Z môjho pohľadu, ak niekde uviaznuť, tak určite v Saudskej Arábii.“

Aké bolo toto celé obdobie z osobného hľadiska?

„Osobné sa dosť prelína s pracovným. Nevidel som kolegov skoro rok. Vyvíjali sa doma nové veci, takže cítim technický deficit. Keď sa vrátim späť, budem si to musieť všetko dobehnúť. Ale ako som hovoril, projekt v Saudskej Arábii mi veľa dal. A keď sa teraz preklopím do osobnej roviny, dal mi veľa nových kamarátov, v podstate novú rodinu. Je to taký paradox. Ja som tam chodil vždy rád, pretože tento projekt mi vždy dával zmysel a so Saudami sa mi vždy veľmi dobre spolupracovalo. Samozrejme tie prvé mesiace, keď bol lockdown, to bolo ťažšie.Ale počas lockdownu sme sa veľmi dobre spoznali aj s kolegami zo Saudskej Arábie, po ukončení zákazu vychádzania sme už boli viac kamaráti ako kolegovia, chodili sme spolu do kina, do reštaurácií, spravili mi prehliadku po Rijáde. To s čím som sa stretol a ako sa voči mne správali počas celého toho obdobia, klobúk dole. Ťažko mi bolo odísť odtiaľ.“

Čo nové si zistil z pracovného hľadiska?

„Vďaka deväťmesačnej práci na projekte v Saudskej Arábii, kde som musel zastúpiť viac pozícii, som zistil, že by ma napĺňala práca v consultingu. Viem si predstaviť, že by som na základe rozhovorov so zákazníkom navrhoval riešenia, robil analýzy pri rôznych problémoch a hľadal spôsoby, ako by mohol náš produkt fungovať lepšie.“

Výhoda Delivery inžiniera však je, že veľa cestuje. Neprekážalo by ti vzdať sa cestovania?

„Cestovania už bolo veľa. Hneď, ako som dokončil výšku, som začal cestovať. Skoro každý mesiac som bol niekde mimo Slovenska. Tento rok som si povedal, že už nechcem toľko cestovať. Aj som mal plán, že po Saudskej Arábii si dám aspoň na pol roka pauzu. A vlastne som si aj dal. Len som skončil v inej krajine, ako som plánoval .“