Novinkou na čele je sympatický Python, ktorý z trónu zosadil dlhoročného kráľa – Javu. Čo sa skrýva za jeho rastúcou popularitou?
Má predovšetkým jednoduchú syntax. Kód je prehľadný, vzdušný a ľahko čitateľný. Python je relatívne nenáročný pre začiatočníkov. Zbytočne ich nezaťažuje bodkočiarkami a kučeravými zátvorkami – namiesto toho sa môžu sústrediť na rozvíjanie svojho algoritmického myslenia. Samozrejme, jednoduchosť neznamená, že môžeme zabudnúť na formátovanie kódu. V Pythone si treba dávať veľký pozor na správne odsádzanie a štruktúru.
Veľa programovacích jazykov má za sebou nejaký vtipný príbeh. V prípade Pythonu nás pobaví zbierka statementov Zen Python, v ktorej tvorcovia originálnym spôsobom zhrnuli filozofiu tohto jazyka. Zen Python obsahuje 19 princípov, medzi ktorými nájdeme také perly, ako „Pekný je lepší ako škaredý“, alebo „Ak sa implementácia vysvetľuje ťažko, je to zlý nápad“.
Python sa vo všeobecnosti považuje za jazyk vhodný na tvorbu menších aplikácií. Samozrejme, vyvíjajú sa v ňom aj väčšie nástroje, sú však o niečo ťažšie udržiavateľné. Python má taktiež ambície stať sa nástupcom jazykov ako MATLAB alebo R, špecializujúcich sa na matematické výpočty a modelovanie.
V posledných rokoch sa Python čoraz častejšie objavuje aj na základných a stredných školách. Aj keď sa u nás väčšina školákov učí programovať v Delphi alebo C++, prví odvážni učitelia začínajú na tento účel využívať práve Python.
Java je jedným z najrozšírenejších a najobľúbenejších programovacích jazykov na svete, ktorého meno poznajú aj mnohí laici. Keď už spomíname meno, viete, čo má spoločné indonézsky ostrov s programovacím jazykom? Tvorcovia si tento názov nezvolili náhodným výberom. Informatická legenda vraví, že kým pracovali na novom programovacom jazyku, popíjali pritom kávu z Jávy. Šálka s pariacou sa kávou ostala aj v logu.
Vráťme sa však k technickým faktom. Java je objektovo orientovaný jazyk, ktorý sa riadi heslom WORA, čiže „write once, run anywhere“.
Tento koncept bol vo svojej dobe revolučný. V skratke znamená, že program v Jave môže byť napísaný na akomkoľvek zariadení, ale po kompilácii do štandardného bytecodu beží na akomkoľvek (inom) zariadení, ktoré má nainštalované JVM (Java Virtual Machine).
JVM je virtuálny stroj, ktorý umožňuje spúšťanie programu napísané v Jave. Čiže kód je úplne nezávislý od typu procesora či operačného systému.
Java teda bola prvá technológia, ktorá umožnila programátorom odpútať sa od riešenia podrobných technických problémov a namiesto toho sa zamerať na efektivitu programov.
Dnes je Java asi najviac „mainstreamovým“ jazykom na svete. Využíva sa na mnohých miestach, vo webových aplikáciách či mobilných hrách. Je relatívne používateľsky priateľský, napríklad ak je potrebné debugovať. Taktiež je veľmi bezpečný: umožňuje napríklad sťahovať neznámy kód a spúšťať ho v bezpečnom prostredí.
Hovorí sa, že v Jave je všetko objekt, v Clojure je všetko zoznam, no a v JavaScripte je všetko jeden strašný omyl.
Či už ťa to rozosmialo, alebo nie, ak máš skúsenosti s JavaScriptom, musíš uznať, že nepatrí medzi najintuitívnejšie jazyky. Ide o skriptovací jazyk, ktorý sa využíva hlavne na vytváranie webových stránok. Napriek názvu nevychádza z Javy, jeho tvorcovia sa inšpirovali jazykom Self.
Rast JavaScriptu odštartoval vývoj front end programovania a rozvoj používateľských rozhraní. Odhaduje sa, že ho v súčasnosti využíva takmer 95 % webstránok na svete. Zažíva veľký boom, a to hlavne na back ende.
JavaScript beží rovnako na všetkých prehliadačoch, rýchlo sa rozvíja a má za sebou veľkú komunitu.
Jeho výhodou je aj to, že sa dá jednoducho kombinovať s inými programovacími jazykmi a dá sa využiť v mnohorakých, aj veľkých aplikáciách. Kód napísaný v JavaScripte sa dokonca dá vložiť do vnútra skriptov napísaných v iných jazykoch (napríklad v PHP).
C# alebo C Sharp je objektovo orientovaný jazyk, ktorý bol vyvinutý spoločnosťou Microsoft. Pri jeho tvorbe sa vychádzalo z Javy, s ktorou sa aj naďalej vzájomne ovplyvňujú. Fanúšikovia ho však považujú za sofistikovanejší a prepracovanejší jazyk ako populárnu Javu.
C# má podobnú syntax ako C, C++ či Java. Umožňuje prepájať aplikácie s C alebo C++ knižnicami bez väčších komplikácií. Má dobrú grafickú podporu, ktorá je užitočná napríklad pri vytváraní okienkových aplikácií.
Využíva sa hlavne v business a obchodných aplikáciách.
Posledným z pätice najpopulárnejších je PHP. Využíva sa prevažne na tvorbu webových aplikácií.
Je to skriptovací jazyk na strane servera a pôvodne slúžil na vytváranie dynamického obsahu alebo obrázkov na stránke. Často sa – nesprávne – považuje za jazyk určený len na vývoj jednoduchých stránok, PHP však zvláda viac.
PHP-čko je kompatibilné s väčšinou webových serverov, operačných systémov a platforiem. Je to kvalitný objektovo orientovaný jazyk, ktorý prešiel veľkým vývojom a vylaďovaním, hlavne čo sa týka jeho posledných verzií. Veľkým plusom je obrovská podpora v podobe hotových stiahnuteľných balíčkov pre použitie vo vlastných projektoch.
Drtíš jeden riadok kódu za druhým alebo si zatiaľ len programátorské ucho? Pozri si naše voľné pozície a vyber si tú, ktorá sa ti najviac páči. Ak sa chceš kariérne posunúť a vieš rozmýšľať, všetko potrebné ťa naučíme.