Keď Peter pred piatimi rokmi nastupoval do Innovatrics, bol presvedčený, že v takej malej firme nebude môcť veľmi napredovať. Či už v rámci kariérneho postupu alebo v práci na rôznych projektoch. Firma však narástla a s ňou aj jeho možnosti. „Na začiatku ako mobilný vývojár som musel nasať technické zručnosti. Ako tímlíder som sa zase musel naučiť veľa o manažmente ľudí a prebrať veľkú zodpovednosť aj za technické riešenie. A teraz sa veľmi teším z aktuálnej pozície, lebo môžem vidieť ako sa v praxi naše produkty využívajú a kam ich potrebujeme posunúť, aby s nimi boli zákazníci spokojní,“ konštatuje Peter.
„Paradoxne nie. Po škole som sa vrátil do Bratislavy, keďže primárne som chcel pracovať na Slovensku. Nahral som svoj životopis do personálnej agentúry, ktorá sa mi okamžite ozvala s viacerými ponukami. Napriek tomu, že som v podstate mal životopis len v štádiu rozpracovania, už sa na mňa vrhli headhunteri a ja som sa nedokázal z toho vykrútiť 😊. Zo všetkých ponúk ma zaujal práve Innovatrics. Už v diplomovke som rozoberal rozpoznávanie ŠPZ v reálnom čase, ktoré malo pomôcť vyhľadávať autá napríklad v databáze kradnutých vozidiel. To mi celkom pomohlo aj v Innovatricse, keďže rozpoznávanie obrazu je podstatná časť činnosti našej firmy. A aplikácie som programoval aj počas štúdia ako freelancer.“
„V systéme práce a kooperácii, keď viacerí ľudia robia na jednom projekte súbežne a skladajú skladačku tak, aby všetko spolu sedelo. Lebo keď to človek robí sám, tak si myslí, že toto je to najlepšie, čo vyprodukoval a nechá to tak. Ale keď má technický feedback, tak zlepšuje seba a produkt zároveň.“
„Na začiatku, keď som ešte nepoznal veľa technológií, venovali sa mi kolegovia, chceli a dokázali pomôcť, čo ma posunulo ďalej. Neskôr som potreboval poradiť v rámci architektúry riešenia. Vždy boli a sú vo firme ľudia, za ktorými by som mohol ísť a poradiť sa.“
„V rámci tímu si môžeme vybrať konferenciu, ktorá nás zaujme. Ja som sa bol pozrieť napríklad v Berlíne a Londýne na Droidcon. Bola to veľmi zaujímavá skúsenosť. Mal som možnosť porozprávať sa s kapacitami vo svojom odbore. Chodia tam vývojári a produktoví manažéri z Google. Je veľký rozdiel pozerať si novinky na videu a ísť na workshop, kde si ich človek môže všetky vyskúšať.”
„Išlo o vývoj mobilných aplikácií pre Android. Robil som na aplikácii BioScriber Mobile, na biometrickú registráciu ľudí. Človek sa odfotí a zanechá odtlačky prstov, na základe čoho sa vytvorí registrácia. Používa sa napríklad pri vydávaní občianskych preukazov, pasov či registrácii na voľby.“
„Krátko na to, ako som nastúpil do Innovatrics, môj nadriadený odišiel žiť do Uruguaja, odkiaľ pokračuje v práci pre Innovatrics. Ja som ostal v Bratislave na túto prácu sám, celá aplikácia zostala na mne. Museli sme prijať ďalšieho človeka. Začali sme riešiť už aj komponenty pre aplikácie, ktoré by sme mohli predávať firmám. Ako sme sa začali rozrastať, vznikol mobilný tím a ja som sa stal jeho vedúcim.”
„Ako tímlíder som mal školenie The Seven Habits. Išlo o niekoľko dňové intenzívne školenie na komunikačné zručnosti, organizáciu času, rozpoznávanie priorít a podobne. Absolvoval som však aj školenie, kde sme mali nasimulované reálne, aj vyhrotené situácie, aby sme sa naučili, ako ich riešiť. Bolo dobré, že sme ho mali tesne pred každoročnými rozhovormi, kde hodnotíme prácu ľudí vo svojom tíme. Mohol som sa na tieto rozhovory lepšie pripraviť. Naučil som sa ako odovzdať konštruktívny feedback tak, aby padol na úrodnú pôdu.“
„Vždy, keď sme stáli pred vývojom nového komponentu, stáli sme pred výzvou, ako to uchopiť. Čo ten komponent má robiť, aby bol produkt zmysluplný pre zákazníkov. Ale najväčšia výzva bol veľký projekt v Guinei, kde som mal na starosti mobilnú časť ako líder tímu, ktorý robil registráciu na voľby. Na nás bolo naprogramovať aplikáciu podľa špecifikácie tak, aby registrácia voličov prebehla ako mala. Naše riešenie bolo potrebné nainštalovať na tisícky zariadení a času bolo relatívne málo. Išlo o technicky aj časovo veľmi náročný projekt. A tiež to bol aj najväčší tím, ktorý som viedol. Síce som aj dosť programoval, ale musel som prerozdeľovať úlohy, diskutovať s ľuďmi.“
„Stále ma baví programovanie a vytváranie riešení. V blízkej dobe by som sa nechcel úplne posunúť do roly čistého manažéra. Chcem stále vymýšľať riešenia.“
„Dostal som túto ponuku po tom, ako som skončil s projektom v Guinei. Keďže som sa nemohol vtedy venovať svojmu mobilnému tímu, ktorý riešil ďalšie projekty, postupne môj zastupujúci tímlíder preberal moje kompetencie za zvyšok tímu a vývoj iných vecí. Okrem toho už dlhodobo vznikala potreba integračného tímu. Tak, keď si spočítali vo firme tieto dve veci, ponúkli mi novú pozíciu. A mňa veľmi zaujala. Je totiž rozdiel iba naprogramovať riešenie a je rozdiel ísť za zákazníkom a pochopiť, ako ho on používa, s čím má problémy, čo mu nefunguje, a podobne.“
„Áno. A je to veľmi cenné, pretože máme informácie priamo od zákazníkov. Predtým sme fungovali tak, že sme dodali produkt a klienti v prípade problémov písali support tickety. To je však dosť pomalý proces. Okrem toho, že je to pre nich teraz oveľa pohodlnejšie a aj rýchlejšie riešenie ich problémov, my získavame oveľa lepší feedback na naše produkty a vieme ich vďaka tomu vylepšovať.“
„Na začiatku, hoci išlo vtedy o menšiu firmu, som sa musel ešte veľa učiť a vstrebať množstvo informácií. Ako tímlíder som sa zase musel naučiť veľa o manažmente ľudí a prebrať veľkú zodpovednosť aj za celkové technické riešenie. A teraz som veľmi rád za aktuálnu pozíciu, lebo môžem vidieť ako sa v praxi naše produkty využívajú a kam ich potrebujeme posunúť, aby boli s nimi zákazníci spokojní.“
„Uvidíme. Aj na začiatku som mal pocit, že je to malá firma a nebude sa veľmi kam dať kariérne rásť. A už som na tretej pozícii a robil som na viacerých zaujímavých projektoch. Ale popravde, teraz sa nad tým veľmi nezamýšľam, lebo som len čerstvo na novej pozícii a veľmi sa z nej teším. Ale môže sa stať, že časom budem chcieť menej programovať a viac ísť smerom produktového manažmentu.“
„Áno, je tam také očakávanie, že budem cestovať za zákazníkom. Už počas vysokej školy som sa snažil vždy si našetriť na mesačný výlet, či už do Číny, Japonska alebo iných exotických krajín. Vtedy som mal dosť času, ale málo peňazí. Teraz financie nie sú veľký problém, ale zase nie je toľko času :). Takže aj z tohto pohľadu je nová pozícia super. Dúfam, že sa mi podarí pri niektorých pracovných cestách zotrvať v krajine dlhšie a spoznávať ju. Aj pri prvom projekte na novej pozícii na Filipínach som si spravil čas, čo bolo skvelé aj kvôli tomu, že potom prišla koronakríza a možnosť cestovania je teraz výrazne limitovaná.“